Mohol by sa bratislavský summit konať dnes?

Autor: Ivan Štefanec | 23.2.2015 o 15:48 | (upravené 23.2.2015 o 15:58) Karma článku: 5,83 | Prečítané:  743x

Presne pred desiatimi rokmi sa Slovensko na niekoľko dní dostalo na prvé stránky najprestížnejších svetových novín. Od 23. do 25. februára 2005 prebehlo v Bratislave stretnutie dvoch najmocnejších mužov sveta, amerického a ruského prezidenta. Táto udalosť má pre mňa osobitný význam aj pre to, že som mal tú česť byť predsedom hostiteľského výboru.

V tom čase sa zdalo, že na svete neexistuje bezpečnejšie miesto na život ako je Európa. Ohniská konfliktov a hrozieb pre mier boli sústredené mimo územia starého kontinentu a tomu zodpovedal aj program stretnutia. Hovorilo sa o severokórejskom a iránskom jadrovom programe a spoločnom boji proti terorizmu. Ruský prezident ocenil našu zahraničnú politiku a vyjadril sa, že vstup Slovenska do Európskej únie a NATO vzájomné vzťahy nijako nenarušil.

Po desaťročí je všetko inak. V Európe sa po prvý krát od skončenia druhej svetovej vojny porušujú dohodnuté pravidlá medzinárodného spolužitia. Dokonca ani tragický konflikt v bývalej Juhoslávii nebol takým precedensom ako ruská anexia Krymu a ruská podpora východoukrajinských separatistov. Ruská politika znova oprášila tradíciu agresívnej imperiálnej politiky, ktorá sa ako červená niť vinie dejinami dvadsiateho storočia. Kremeľ chce opäť suverénnym štátom diktovať, ako si majú zariadiť svoju zahraničnú a hospodársku politiku.

Ak by sa podobný summit ako v roku 2005 uskutočnil dnes, otázky, ktoré by štátnici riešili by boli úplne iného charakteru.

Mohol by sa však vôbec konať? Slovensko je napohľad ideálnym kandidátom na podobné podujatia. Sme učebnicovým príkladom toho, ako rôzne politické režimy ovplyvňujú osudy spoločnosti aj jednotlivcov. Hoci sme súčasťou európskych a transatlantických štruktúr, naša historická skúsenosť nám dovoľuje lepšie pochopiť pohnútky a zámery ruskej zahraničnej politiky ako Francúzom, či Nemcom. Zároveň nebola tak tragická ako v prípade Poliakov a Pobaltských krajín. Trochu naivný sen mnohých slovenských politikov o „moste medzi východom a západom“ by sa tak mohol stať aspoň na chvíľu skutočnosťou.

Roberta Fica už európski štátnici neberú vážne. Na video ako prvá upozornila blogerka Veronika Remišová.  

Slovenská zahraničná politika by sa však musela správať tak, aby ju rešpektovali obe strany. V roku 2005 hovorila jasným a jednotným hlasom. Dnes nie. Ak si Robert Fico myslí, že si svojou dvojtvárnosťou vydobyje rešpekt tak sa veľmi mýli. Dosiahne len to, že u našich spojencov stratíme ako krajina dôveryhodnosť a v očiach Kremľa sa stane popri Orbánovi len ďalším užitočným hlupákom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?