Dejstvo prvé: Cukor
Hlavná postava: Minister
Vedľajšia postava: Zbor učiteľov
Učitelia po prvý krát protestujú 5. novembra. Dlhými nosmi chcú poukázať na to, že už neveria sľubom o tom, že bude lepšie, len treba vydržať. Minister reaguje spôsobom typickým pre nezodpovednú politiku vládnej strany, odsúva problém na neskôr. Podľa neho by mali učitelia ešte počkať na nové programové vyhlásenie vlády (Zbor učiteľov: „Akej asi?“ ) a dovtedy im postačí 100 eur k vianočnej výplate. (Zbor učiteľov: „Absurdita, Absurdita“)
Dejstvo druhé: Klamstvo
Hlavná postava: Premiér
Vedľajšie postavy: Zbor učiteľov, analytici Ministra, Štatistický úrad
Prihára. Uistenia Ministra o tom, že ak budú učitelia svorne voliť tých, čo ich osem rokov ťahali za nos, tak bude lepšie, nepomáhajú. Nastúpiť musí Premiér. Razantne vyhlasuje, že učitelia žiadajú čosi, čo už dávno dostali (Zbor učiteľov: „Kedy?“). Že vraj je ich plat 762 eur v hrubom vyšší ako priemerný plat v národnom hospodárstve (Štatistický úrad: „To nie je pravda“). A vlastne už nepotrebujú nič viac (analytici Ministra: „Ale potrebujú“).
Dejstvo tretie: Bič
Hlavné postavy: Minister
Vedľajšia postava: Zbor učiteľov
Učitelia štrajkujú po druhý krát. Ako vždy, aj túto aktivitu poňali tvorivo. Vraj by si zarobili viac nekvalifikovaným strážením detí a to teda aj robia. Keď cukor ani klamstvo nepomáhajú, musí Minister po vzore svojho Premiéra siahnuť po ťažších argumentoch. Každý učiteľ, ktorý sa nedrží litery zákona a nerobí prácu tak ako by mal, môže byť stíhaný (Zbor učiteľov: „A kto bude stíhať vás...?“)
Koniec tejto fraška je zatiaľ otvorený. O jeho podobe môžu desiatky tisíc učiteľov rozhodnúť už v marci budúceho roka.
